Cez tú našu dzedzinu.
31. 7. 2024
Cez tú našu dzedzinu
Cez tú našu dzedzinu, potoček pretéká,
moja milá Anička, šaty si obléká.
Obléká si v sobotu ten závoj svadební,
v kostele sa vydává, za Janíčka od vedlá ,
na mňa už nemyslí.
Tak jak dole dzedzinú, vodička odtéká,
tak z mojého srdéčka, Anička uteká.
Chodziu sem k ní každý deň, lásku í vyznával,
na vojnu mňa volali, na dva roky zebrali,
smutný sem odchádzal
Smutný sem já velice, smutný neveselý,
že mja milá zradzila, já sem í byu vjerný.
Dneskaj ide k oltáru, pred nášho farára,
Ach ty vojno nešťastná, za šecko zodpovjedná,
nech ťa parom skárá.
